Adam rozlišoval skoré a neskoré dni v týždni. Skoré sú vlastne len dva, pondelok a utorok, pričom druhý akoby bol skorý iba ráno, do dvanástej hodiny, potom je už veľmi blízko streda. Niekedy je bližšie, inokedy ďalej, no stáva sa, že už v pondelok večer vidí, ako utorok prefičí do stredy, čo je iba zdanlivo stred týždňa, príliš skorý a zdanlivý stred. Tým naozajstným stredom je až štvrtok s tromi dňami pred ním a s rovnakým počtom za ním, aspoň geometricky, pretože opticky je skôr prvým skorším dňom na konci týždňa, čo nie je nič iné ako prvý neskorý deň toho istého týždňa. Potom sa ukáže piatok, ktorý je v pondelok ráno v takej diaľke, až sa zdá, že za ním nemôžu byť ďalšie dni: sobota a nedeľa. Akoby tam boli iba zo zvyku, akoby tým koncom týždňa bol naozaj piatok. Z tohto pohľadu sa potom sobota a nedeľa javia ako prvé skoré dni ďalšieho týždňa, čím sa z pondelka a utorka stávajú akési čudné dni, topiace sa v rozpakoch, ba možno aj v plači, lebo nevedia, kde sú: začiatok im niekto ukradol a koniec je ďaleko.
Your Comment